Popis

Úryvok // II.1 Možnosti zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín (cudzincov) a čo ich ovplyvňuje
Ak sa zamestnávateľ rozhodne zamestnávať štátnych príslušníkov iných, resp. tretích krajín (cudzinca), mal by zvážiť, čo všetko môže ovplyvniť proces zamestnania štátneho príslušníka inej krajiny. Najjednoduchšie je zamestnávanie štátnych príslušníkov členského štátu Európskej únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), ktorých v princípe možno zamestnať za rovnakých podmienok ako slovenského občana. Zamestnávateľ má však oznamovaciu povinnosť pri začatí alebo skončení zamestnania voči úradu práce, sociálnych vecí a rodiny formou informačnej karty, ktorá je zvlášť pre občanov z EÚ (príloha č. 8) a EHP a zvlášť pre štátnych príslušníkov tretích krajín (cudzincov – príloha č. 9). Ak ide o cudzinca, je vhodné zamestnávať formou jednotného povolenia na pobyt, čo v praxi znamená, že v jednom procese sa vybavuje bez účasti zamestnávateľa povolenie na prechodný pobyt cudzinca, aj povolenie na zamestnanie.
Tento proces zabezpečuje príslušný útvar Policajného zboru (cudzinecká polícia), na ktorom bola podaná žiadosť o prechodný pobyt. Zamestnávateľ jednoduchšie (bez povolenia) môže zamestnávať aj štátnych príslušníkov tretích krajín uvedených v § 21 ods. 1 písm. f), t. j. osôb, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 23a zákona o službách zamestnanosti.
II.1.1 Faktory, ktoré ovplyvňujú možnosti a podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín
1. Štátna príslušnosť (občan z EÚ/štátny príslušník tretej krajiny),
2. vízový/bezvízový styk,
3. medzinárodné zmluvy,
4. existencia dokladu o pobyte (typ dokladu, krajina, ktorá ho vydala),
5. typ zamestnania (napr. vysokokvalifikované zamestnanie, nedostatková profesia, vyslanie, zamestnanie v centrách podnikových služieb alebo zamestnanie u významného zahraničného investora)
6. dĺžka trvania zamestnania (trvalý pracovný pomer, sezónna práca, pracovná dovolenka),
7. čas potrebný na zamestnanie cudzinca (pričom nie vždy ide o kalendárne dni), napríklad: pri zjednodušenom postupe je predpokladaný čas na vybavenie:
a) ihneď,
b) 30 dní,
c) 90 dní; pri nedostatkových profesiách v príslušnom okrese cca 44 dní; ak ide o držiteľa modrej karty predpokladaný čas je cca 49 dní; pri jednotnom povolení na pobyt a zamestnanie je to až 116 dní; ak ide o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania s povolením na zamestnanie predpokladaný čas je až 130 dní (námorníci, vnútropodnikový presun). V niektorých prípadoch, najmä ak ide o vízových cudzincov, je to aj dlhšie.
II.1.2 Podmienky vykonávania zamestnania s miestom výkonu práce na území Slovenskej republiky
Každý zamestnávateľ, ktorý má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, je povinný vopred v príslušnej lehote nahlásiť voľné pracovné miesto na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (podľa miesta výkonu práce, nie podľa sídla) v zmysle § 62 ods. 6 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
Štátny príslušník tretej krajiny môže začať vykonávať prácu, ak má udelený prechodný pobyt (doklad o pobyte) na základe:
1. potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta zodpovedajúceho vysokokvalifikovanému zamestnaniu (§ 21 ods. 1 písm. a);
2. potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta (§ 21 ods. 1 písm. b);
3. povolenia na zamestnanie (ak ide o § 21 písm. c), d), e);
4. zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny, u ktorého sa povolenie na zamestnanie ani potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta nevyžaduje (vyžaduje sa len oznámenie formou Informačnej karty).
V praxi to znamená, že štátny príslušník tretej krajiny musí získať nielen prechodný pobyt, ale aj potvrdenie o obsadení voľného pracovného miesta obsahujúce súhlas k jeho obsadeniu resp. povolenie na zamestnanie, ak tak ukladá zákon o službách zamestnanosti v jednotlivom prípade. Ide o:
a) potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta zodpovedajúceho vysokokvalifikovanému zamestnaniu (príloha k žiadosti o modrú kartu) – ak ide o prípad § 21 ods. 1 písm. a),
b) potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ak ide o § 21 ods. 1 písm. b) (bežný spôsob), tzn. udelenie potvrdenia na:
· zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny s potvrdením o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta – v prípade § 21 ods. 1 písmena b),
· zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny s nedostatkom pracovnej sily,
· zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny agentúrou dočasného zamestnávania v zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily, pričom dočasné pridelenie štátneho príslušníka tretej krajiny agentúrou dočasného zamestnávania je možné iba v prípade, ak vykonávané zamestnanie bude z aktuálneho zoznamu zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily v príslušnom okrese v čase podania žiadosti o prechodný pobyt, resp. obnovu prechodného pobytu na účel zamestnania. Zoznam zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily za uplynulý kalendárny štvrťrok v okresoch, v ktorých priemerná miera evidovanej nezamestnanosti bola nižšia ako 5 % v zmysle § 12 písm. ai) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, je zverejnený na stránke ústredia,
· zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny s potvrdením o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta na účel sezónneho zamestnania nad 90 dní, najviac 180 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov,
· zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny v rámci vnútropodnikového presunu (dlhodobý presun) nad 90 dní,
c) zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny s povolením na zamestnanie, ak ide o prípady uvedené § 21 ods. 1 písm. c), d) e), t. j. udelenie povolenia na:
· zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny s povolením na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania v období do 90 dní,
· zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny v rámci vnútropodnikového presunu (krátkodobý presun) najviac na 90 dní s povolením na zamestnanie podľa § 22 ods. 10 zákona o službách zamestnanosti,
d) zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny, u ktorého sa povolenie na zamestnanie ani potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta nevyžaduje, ak ide o § 21 písm. f) s odkazom na § 23a t. j. ide 35 prípadov vzťahujúcich sa na štátnych príslušníkov tretích krajín , ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 23a zákona o službách zamestnanosti. V takom prípade zamestnávateľ úradu práce povinne predkladá formulár „Informačná karta – príloha č. 9“ na začiatku a skončení zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny,
e) zamestnanie v rámci pracovnej dovolenky na základe schválených projektov vlády SR a medzinárodných dohôd. V prípade zamestnávania občanov členského štátu Európskej únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru zamestnávateľ zamestnáva predložením informačnej karty – príloha č. 8.

Úryvok // Vyššia minimálna mzda v roku 2020 a daň z príjmov
Minimálna mzda predstavuje dolnú hranicu výšky odmeny za prácu. Ide o ekonomickú veličinu, ktorá je dôležitá nielen na pracovnoprávne účely (odmeňovanie zamestnancov atď.), ale z jej výšky sa odvodzujú aj niektoré ukazovatele v sociálnej oblasti, odvodov a dane z príjmov.
Za vykonanú prácu je zamestnávateľ povinný – v zmysle Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov – ďalej len „Zákoník práce“), zamestnancom vyplatiť, resp. poskytnúť mzdu (odmenu). Môže mať peňažnú, ale aj nepeňažnú formu. Na daňové účely sa tieto plnenia posudzujú rovnocenne. Čo sa za mzdu nepovažuje (napr. cestovné náhrady, plnenia zo zisku po zdanení atď.) a ďalšie informácie v danej veci, vyplývajú z § 118 a ďalších ustanovení Zákonníka práce.
Minimálna mzda nesmie byť nižšia ako ustanovuje nariadenie vlády SR. Vzťahuje sa nielen na odmeňovanie zamestnancov v pracovnom pomere, ale aj na odmeny plynúce z dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov.
Minimálna mzda sa vzťahuje aj na ďalšie subjekty, o ktorých tak ustanovujú všeobecne záväzné právne predpisy.
V ďalších prípadoch sa postupuje v zmysle dohody zúčastnených strán. Napríklad v prípade odmeňovania spoločníkov a konateľov s.r.o. a ďalších subjektov majúcich vyplácané príjmy zo závislej činnosti bez uzatvoreného pracovnoprávneho alebo obdobného vzťahu. Minimálna mzda sa upravuje spravidla k 1. januáru príslušného roka.
S účinnosťou od 1. januára 2020 sa mesačná minimálna mzda zvýši z 520 € na 580 €. Dôjde k jej zvýšeniu o 60 €. Vychádzame z nariadenia vlády č. 324/2019 Z. z. V roku 2019 sa zvýšila oproti roku 2018 o 40 € (zo 480 € na 520 €).
Za každú hodinu odpracovanú zamestnancom od roku 2020 pôjde o sumu vo výške 3,333 € (zvýšenie o 0,344 €). Ide len o základnú výšku minimálnej mzdy, resp. jej spodnú hranicu. V Zákonníku práce je definovaných šesť stupňov náročnosti práce. Ak zamestnanec vykonáva náročnejšiu prácu, má nárok na vyššiu minimálnu mzdu. U „dohodárov“ sa na náročnosť práce neprihliada, majú nárok len na základnú minimálnu mzdu (580 €).
V ďalšej časti poukážeme na vplyv „novej“ výšky minimálnej mzdy (v základnej sume) na oblasť zdaňovania príjmov fyzických osôb. Ide o vplyv na uplatňovanie mesačného a ročného daňového bonusu a zamestnaneckej prémie. Podmienky vyplývajú zo zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z.“).
1. Daňový bonus
Po zvýšení minimálnej mzdy sa každoročne menia aj podmienky na uplatnenie daňového bonusu na vyživované deti daňovníka. Vychádzame pritom najmä z § 33, § 35, § 38 a § 52zd ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z. Na uplatnenie daňového bonusu je potrebné splniť niekoľko zákonných podmienok. Okrem tzv. nezaopatrenosti vyživovaného dieťaťa (§ 33 ods. 2) je to nutnosť dosiahnutia požadovanej minimálnej výšky príjmov, ktorá sa určuje ako stanovený násobok platnej minimálnej mzdy. Platí to u zamestnancov, ako aj u samostatne zárobkovo činných osôb.
Mesačný daňový bonus
Na mesačný daňový bonus má v priebehu roka zamestnanec nárok – pri splnení ostatných podmienok (podpísané vyhlásenie u zamestnávateľa, predložené doklady) – len v prípade, ak jeho hrubé zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti v príslušnom kalendárnom mesiaci sú aspoň vo výške polovice mesačnej minimálnej mzdy (§ 35 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z.). Táto suma do konca roku 2019 predstavuje všeobecne 260 € (520 : 2) a od 1. 1. 2020 to bude suma vo výške 290 € (580 : 2). Do úvahy berieme pritom všetky zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti zamestnanca (§ 5 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.) od príslušného zamestnávateľa, vrátane napr. príjmov zo sociálneho fondu a ďalších príjmov tohto druhu (t. j. aj tie, ktoré nie sú mzdou na účely Zákonníka práce), ďalej aj odmeny na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru atď. Vzhľadom na to, že ide o zdaniteľné príjmy, do úvahy neberieme tie príjmy zo závislej činnosti, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov (napr. náhrady nárokových cestovných výdavkov pri pracovných cestách, poskytnuté pracovné odevy…) a tie, ktoré sú od dane oslobodené (napr. nemocenské dávky, nepeňažné príspevky na stravovanie, do stanovenej výšky výplaty pri príležitosti letných dovoleniek a v súvislosti s vianočnými sviatkami…). „Príslušným“ zamestnávateľom na tento účel je zamestnávateľ, u ktorého si zamestnanec uplatňuje v priebehu roka nárok na daňový bonus (má u neho na tento účel podpísané vyhlásenie). Uplatnenie daňového bonusu sa týka všetkých zamestnancov majúcich zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, t. j. aj na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, spoločníkov, konateľov s.r.o., študentov, dôchodcov atď. Všetci musia v priebehu roka v príslušnom kalendárnom mesiaci na účely mesačného daňového bonusu dosiahnuť u zamestnávateľa, u ktorého si uplatňujú tento nárok, zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy. Táto hranica príjmov sa sleduje len u toho zamestnávateľa, u ktorého si tento nárok zamestnanec uplatňuje. V priebehu roka sa neberú do úvahy príjmy aj od ďalších zamestnávateľov v rovnakom čase. Tie budú dôležité až po skončení roka pri dodatočnom uplatnení daňového bonusu. Z uvedeného dôvodu si zamestnanec môže daňový bonus uplatňovať len u jedného zamestnávateľa v tom istom mesiaci. Zamestnanec s nižším mesačným brutto príjmom nárok na mesačný daňový bonus v príslušnom mesiaci nemá. Platí to napr. v prípade, ak je práceneschopný, ak má neplatené voľno atď. U zamestnancov v pracovnom pomere na kratší pracovný úväzok sa najprv musí vykonať prepočet platnej mesačnej minimálnej mzdy podľa počtu hodín a až z neho sa vypočíta polovica ako základňa potrebnej minimálnej výšky príjmov na uvedené účely. Zvýšenie minimálnej mzdy od 1. 1. 2020 na účely mesačného daňového bonusu má pre zamestnanca praktický význam len od určitej výšky jeho zdaniteľného mesačného príjmu.
Vplyv na čistý príjem zamestnanca
Ďalej porovnáme predpokladané zdanenie mesačného príjmu zo závislej činnosti u zamestnanca v pracovnom pomere za mesiac december 2019 a január 2020, ktorý si na účely daňového bonusu uplatňuje jedno dieťa ako vyživovanú osobu (pre zjednodušenie: staršie ako šesť rokov). Pri príjmoch nižších ako polovica minimálnej mzdy vidíme negatívny vplyv valorizovanej minimálnej mzdy na výšku čistého príjmu zamestnancov (príklad č. 1), a to o sumu daňového bonusu. Máme na mysli príjem nižší ako polovica sumy minimálnej mzdy platnej v roku 2020, ale vyšší ako v roku 2019. V týchto prípadoch sa nárok na daňový bonus stráca. Keďže od 1. 1. 2020 bude zvýšená súčasne aj mesačná nezdaniteľná suma základu dane (367,85 €) a aj mesačný daňový bonus (22,72 € na každé vyživované dieťa staršie ako šesť rokov, resp. 45,44 € na dieťa mladšie ako uvedená hranica veku), rozdiel v čistých príjmoch budú pozitívne ovplyvňovať aj tieto ukazovatele.
Poznámka:
Mesačný daňový bonus po novele zákona č. 595/2003 Z. z. (zákon č. 301/2019 Z. z.) vychádza na sumu 22,72 € z dôvodu zmeny zaokrúhlenia konečnej sumy (matematicky). Pred novelou bol počítaný na 22,73 € so zaokrúhlením na eurocent nahor. V príkladoch je pre zjednodušenie poistné uvedené len ilustračné, za podmienok platných v roku 2019 (bez vplyvu odvodovej odpočítateľnej položky atď.). Negatívny vplyv zvýšenej minimálnej mzdy je pri „hraničnom“ nízkom mesačnom príjme – v rozpätí od výšky polovice minimálnej mzdy platnej v uvedených rokoch. Ide o to, že v roku 2019 stačilo zarobiť v príslušnom mesiaci na účely daňového bonusu aspoň 260 € a v roku 2020 to bude musieť byť viac o 30 € (290 €). Pozri príklad č. 1 pri mesačnom zdaniteľnom príjme zo závislej činnosti vo výške 280 € a uplatnení jedného vyživovaného dieťaťa staršieho ako šesť rokov. Predpokladali sme, že v daných mesiacoch mal zamestnanec niekoľko dní neplatené voľno alebo bol práceneschopný. Nepracuje na kratší pracovný úväzok. V príkladoch ČZD = mesačný čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti. Súčasne upozorňujeme na to, že spôsob zaokrúhľovania jednotlivých výpočtov sa za december 2019 aplikuje ešte podľa podmienok platných do konca roku 2019. Zaokrúhľovanie údajov v januárovej výplate 2020 sa už realizuje matematicky – v zmysle novelizovaného ustanovenia § 47 zákona č. 595/2003 Z. z. po jeho novele (zákon č. 301/2019 Z. z.).